V dobe vykonávania úlohy musí byť zaistená i programová obsluha niektorých udalostí. Za tieto udalosti považujeme napríklad: stlačenie klávesy, pohyb myší, hroziaci výpadok napájania, kritická chyba v pamäti, . . . I keď by bolo možné testovať stlačenie klávesy v rámci prevádzanej úlohy, je pohodlnejšie, ak obsluhu tejto udalosti zaistí počítač sám na úrovni technického vybavenia. Napriek tomu je k tejto činnosti nutný mikroprocesor. Preto je dočasne prerušená prebiehajúca úloha. Po obsluhe sa procesor vracia späť k tej časti úlohy, z ktorej bol prerušený.

Celý mechanizmus prerušení sa dá popísať v niekoľkých krokoch:

• Do radiča prerušení prichádza požiadavka o prerušenie, ten vyhodnotí jeho prioritu. Ak je prerušenie možné, je vyslaný do procesora signál požiadavky o prerušenie.
• Mikroprocesor prijal signál požiadavku prerušenia. Ak je prerušenie možné (nie je zakázané nastavením IF = 0), po dokončení prebiehajúcej inštrukcie vyšle procesor signál potvrdenia prerušenia.
• Radič prerušenia prijal signál povolenia prerušenia. Vyšle na dátovú zbernicu inštrukciu prerušenia INT číslo, tá zaistí, že procesor prevedie tieto činnosti:
• do zásobníku sa uloží register príznakov F (po návrate sa musí obnoviť)
• vynulujú sa príznaky IF (zakáže sa ďalšie prerušenie) a TF (nejde krokovať program)
• do zásobníka sa uloží obsahy CS a IP (miesto, kde bola prerušovaná úloha)
• registre CS a IP sa naplnia adresou, prečítanou z tabuľky vektorov prerušení (to je tabuľka na začiatku pamäti, v nej sú za sebou uložené celé adresy všetkých obslúh prerušení, kľúčom pre hľadanie v tejto tabuľke je práve číslo prerušenia uvedené za inštrukciou INT)
• Prebehne obsluha prerušenia (napríklad načítanie dát, hláška na obrazovku,...).
• Po obsluhe je zo zásobníka obnovený obsah registrov IP, CS, F (procesor sa vráti k pôvodnej úlohe, príznaky TF, IF sa obnoví s registrom F). Obnovu týchto registrov zaistí inštrukcia IRET (ktorá je na konci obsluhy prerušenia).

Za služby môžeme považovať podprogramy, ktoré sú súčasťou operačného systému alebo BIOSe. Sú umiestnené v pamäti počítača. Umožňujú jednoducho prevádzať činnosti, ktoré sa v programoch často opakujú, sú pracné alebo sa líšia na počítačoch s rôznou konfiguráciou.

Služby voláme rovnako ako obsluhy prerušení inštrukciou INT číslo. Hodnota číslo určuje, o jakú službu sa jedná. Často sa v rámci jednej služby môže vyskytovať i niekoľko činností. Tým budeme hovoriť podslužby. Pred volaním podslužieb musíme najskôr nastaviť v určitom registri (najčastejšie v AH) hodnotu im určenú. Potom až voláme službu inštrukciou INT. Mnoho služieb sa chová ako podprogramy volané parametrami. Hodnoty parametrov sa neukladajú do zásobníka, ale do niektorých registrov. Výstupy z týchto "podprogramov" nájdeme opäť v registroch. Informácie o službách DOSu i BIOSu nájdete v odborných publikáciách alebo v SYSMANe. Tu tiež nájdete informácie o tom, ktoré registre k čomu použijete.

Najpoužívanejšou službou je INT 0x21. Tá zahrňuje služby DOSu ako je vstup a výstup dát, práce so súbormi, čas, . . . Je tiež použitá k výstupu reťazca na obrazovku v nasledujúcom príklade. Výstup reťazca realizuje podslužba AH = 0x09. Vstupom do podslužby je adresa reťazca v registroch DS, DX. Výstup podslužba nemá. Jediná činnosť je výpis na obrazovku. Dôležité je označenie konce reťazca znakom ‘$‘. V prípade, že tento znak na konci nie je, vypíše sa obsah časti pamäti až do jeho náhodného výskytu.

#include <conio.h>
#include <string.h>

vypis(char *retaz) {
  unsigned char dlzka = strlen(retaz);
  asm {
    PUSH DS        // ulož DS, budeme ho meniť
    MOV AH, 0x09   // nastav hodnotu podslužby
    MOV di, retaz  // čítaj adresu reťazca
    MOV DX,DI      // vlož ju do registra DX pre podslužbu
    XOR BH,BH      // nuluj BH
    MOV BL, dlzka  // do BL vlož dĺžku reťazca
    MOV BYTE PTR [DI+BX],'$' // na koniec reťazca dosaď ukončovací znak
    INT 0x21       // volaj službu DOSu
    POP DS         // vráť DS
  }
}

main() {
  clrscr();
  vypis("Ahoj");  // skús vypísať
}

Uvedený program prevedie reťazec do podoby reťazca, v ktorom ho očakáva služba. Nastaví registre hodnotami vstupov a zavolá podslužbu DOSu. Výstup reťazca touto procedúrou môžeme realizovať na ľubovolnom grafickom adaptéri. Možné odlišnosti si vyrieši práve služba DOSu.

<=

=>