Terminológia

Terminológia
	<=	=>

Bit – najnižšia jednotka nesúca informáciu, môže nadobúdať hodnoty buď 1, alebo 0.
Slabika – byte, polslovo, to je označenie pre 8 bitov (bity číslujeme v postupne 7-0) môže niesť hodnotu čísla so znamienkom (-128-127, shortint) alebo bez znamienka (0-255, byte); za počet slabík píšeme B (kB, MB).
Polslabika – polbyte, nibble, označenie pre 4 bity.
Slovo – word, dve slabiky, označenie pre 16 bitov (bity číslujeme postupne 15-0 (7-0, 7-0)), môže niesť hodnotu čísla so znamienkom (-32768-32767, integer) alebo bez znamienka (napr. adresa, 0-65535, word).
Inštrukcia – pokyn mikroprocesoru na vykonanie nejakej činnosti (presuň, sčítaj).
Program – postupnosť inštrukcií, ktoré vedú k vykonaniu úlohy. Program je väčšinou uložený na disku vo forme súboru (typu EXE, COM). V ňom je uložený rad čísiel, ktoré znamenajú jednotlivé inštrukcie (strojový kód). Po spustení je buď celý program, alebo jeho časť, uložená do pamäti počítača.
Prekladač – program umožňujúci previesť algoritmus zapísaný v textovom tvare do strojového kódu mikroprocesora. V strojovom kóde sú jednotlivé inštrukcie zapísané s pomocou jednej, či viac slabík, ktoré sú pre každú inštrukciu odlišné. Ak teda necháme počítač, aby čítal inštrukcie z časti pamäte, kde sú dáta (nie operačný kód inštrukcií), dôjde väčšinou k "zmrznutiu" počítača, pretože dáta môžu obsahovať kódy znamenajúce inštrukcie nezmyselného programu.
Mikroprocesor – v každom počítači nájdeme jeden, či viacej mikroprocesorov. Jedná sa o časť zaisťujúcu presuny dát v počítači a ich spracovanie. Vo vnútri mikroprocesora sú vždy tieto časti:

Aritmeticko-logická jednotka (ALU) – je to sčítačka doplnená o posuvné registre a logické obvody. Vykonáva operácie spojené so spracovaním dát: matematické, logické a posuvy (rotácie). Počet bitov, s ktorými je schopná ALU pracovať, udáva, koľko bitový je celý mikroprocesor.
Registre – sú rýchle pamäte určené pre zaznamenávanie dát a adries. Jednotlivé mikroprocesory sa od seba líšia počtom registrov a ich veľkosťou, ktorá udáva, aké veľké číslo sme schopní v ňom uchovať. Ak register slúži ako vstupný a výstupný pre hodnoty určené ALU, hovoríme u zásobník.
Dekodér inštrukcií – dekóduje číslo, ktoré pre mikroprocesor znamená inštrukciu.
Obvody riadenia – zaisťujú vykonanie inštrukcie vytvorením postupnosti impulzov, ktoré ovplyvnia jednotlivé časti procesora tak, aby po ukončení tejto postupnosti bola inštrukcia vykonaná. Táto postupnosť je ovplyvnená mikroprogramom popisujúcim jednotlivé inštrukcie.

Pamäť - je časť počítača, kde je uložený program a dáta.
Zásobník - je časť pamäti slúžiaci k odkladaniu dát, prípadne k odovzdávaniu hodnôt medzi podprogramami.
Vstupno-výstupné porty - za ne považujeme obvody, ktoré sú určené k odovzdaniu dát do, alebo z počítača.
Adresa - číslo označujúce miesto slabiky v pamäti, alebo vstupného/výstupného portu, s ktorým chceme pracovať (tzn. kam chceme zapísať, odkiaľ chceme čítať). Maximálna veľkosť adresy určuje veľkosť adresového priestoru, teda počet slabík v pamäte, alebo počet vstupne/výstupných portov.
Systémová zbernica - je sústava vodičov určená na transport dát, riadiacich signálov a adries medzi mikroprocesorom, pamäťou a vstupno výstupnými obvodmi. Má tieto časti:

Dátová zbernica - určená na presuny dát a kódov inštrukcií.
Adresová zbernica - určená na presuny adries slabík v pamäti a adries vstupno-výstupných portov.
Riadiaca zbernica - určená na synchronizáciu všetkých častí počítača.